Slovensko zažilo počas posledných rokov raketový rast minimálnej mzdy. Za posledných 7 rokov politici zvýšili minimálnu mzdu o viac ako 70 %. V rovnakom čase rástla priemerná mzda približne polovičným tempom 38 %. A ten najdôležitejší ukazovateľ, ktorý to celé financuje – produktivita práce – vzrástla len o 19 %.
Človek nemusí mať Nobelovu cenu za ekonómiu, aby chápal, že takéto roztváranie nožníc je ekonomicky dlhodobo neudržateľné a nemôžeme očakávať, že slovenské mzdy budú dobiehať tie západné len rozhodnutiami vlády. To, čo potrebujeme a čo politici nedokážu nafukovať nariadeniami, je vyššia produktivita. Nízka produktivita práce je totižto tým pomyselným múrom, ktorý nás delí od životnej úrovne na západe.
Výsledkom razantného zvyšovania minimálnej mzdy je, že Slovensko sa dostalo v roku 2019 na druhé miesto v podieli minimálnej mzdy na priemernej mzde v EÚ. Predbehli sme všetkých okrem Slovinska.
A v tejto situácii prichádza EÚ, ktorá chce koordinovať výšku minimálnej mzdy naprieč krajinami. Posledné vyjadrenia hovoria o tom, že Európska komisia bude presadzovať minimálnu mzdu vo výške 60 % mediánovej mzdy. Dajme teraz bokom tému, či sa to komisii môže podariť. Veľkými odporcami jednotnej minimálnej mzdy sú totižto odborári v severských krajinách ako Dánsko, Švédsko, či Fínsko. Tam o minimálnej mzde rozhodujú predovšetkým kolektívne zmluvy edzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov a nie fáza politickej kampane jednej strany pred voľbami.
Ak by sme však predpokladali, že sa komisii jej predstavu o minimálnej mzde presadiť podarí, tak by to pre Slovensko znamenalo jej pokles. Budúci rok má mať Slovensko minimálnu mzdu na úrovni 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. To znamená približne 640 eur. Podľa vzorca Európskej komisie by sme však budúci rok mali minimálnu mzdu odhadom niekde medzi 550 a 625 eur. Teda bola by nižšia o 90 až 15 eur.
Prečo tento rozptyl? Lebo na Slovensku presne nevieme, koľko je mediánová mzda. Dôvodom je dvojaká metodika. Štatisticky úrad počíta priemernú mzdu dvoma spôsobmi. Podľa prvého bola minulý rok 1063 eur, podľa druhého zase 1245 eur. Za oficiálnu sa považuje ta prvá, nižšia – mimochodom, používa ju aj v súčasnosti platný zákon na výpočet minimálnej mzdy ako 60 % priemernej mzdy. Avšak jedine dostupné údaje o mediánovej mzdy sú vypočítanú tou druhou metodikou. Tou „nafúknutou“. Podľa nej môžeme odhadnúť mediánovú mzdu za rok 2019 na úrovni 994 eur. Ak však upravíme túto mediánovú mzdu o rozdiel metodík v priemernej mzde, dostaneme medián na úrovni 852 eur.
Nech si vyberieme akúkoľvek mediánovú mzdu, návrh Bruselu bude vždy znamenať pokles našej minimálnej mzdy.
A tak je to dobre – vzhľadom na úvod článku. Avšak zaviesť pokles nominálnej minimálnej mzdy si žiadny politik netrúfne. Ak by komisia uspela, tipujem, že politici by sa rozhodli zmraziť či spomaliť rast minimálnej mzdy na rok, dva, tri. Aby mohli aj ostatné krajiny EÚ dohnať náš šprint v raste minimálnej mzdy z posledných rokov.
