Textov o minimálnej mzde ste za posledné roky už určite čítali kopy. Sľubujem vám, že tento bude iný. Okrem štatistík opisujúcich aká zlá je situácia v niektorých regiónoch Slovenska, sa pokúsim vysvetliť, prečo zamestnávatelia otočili o 180 stupňov a tento rok presadili zvýšenie minimálnej mzdy dokonca nad rámec automatu. A ako analytici ministra financií spísali štúdiu, ktorá na dátach ukazuje, že minimálna mzda spôsobuje sociálnu tragédiu v chudobných okresoch, ale nikto sa o tejto štúdii nedozvedel. Zdá sa, že ani samotný minister financií.
Začnime zástupcami zamestnávateľov, ktorí súhlasili s výrazným nárastom minimálnej mzdy na 700 eur. Bolo to prvý krát v histórii a môžem len špekulovať o dôvodoch. Ak by som mal byť cynický, tak pripomeniem, že zamestnávateľské združenia spravidla zastupujú skôr väčšie firmy, ktoré fungujú mimo chudobných okresov a vyplácajú zvyčajne nadpriemerné mzdy. Po minulé roky spájal ich postoj k minimálnej mzde s menšími zamestnávateľmi fakt, že rôzne príplatky za prácu cez sviatky a v noci boli na ňu naviazané. To sa však minulý rok zmenilo a o výške príplatkov už rozhoduje vláda samostatne, ktorá dosiaľ nenaznačovala ich zvyšovanie.
Ale predpokladajme, že toto nie je skutočný dôvod zmeny postoja zástupcov zamestnávateľov a v skutočnosti išlo o to, že prebieha vysoká inflácia a minimálna mzda by sa mala upraviť o nárast cien. To by bola pravda, keby sme nezažili vysoké nárasty minimálnej mzdy aj v časoch deflácie. A predovšetkým keby sme nezažili roky 2015 až 2020, keď vzrástla minimálna mzda dvakrát rýchlejšie ako priemerná a štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce. Toto bolo zároveň obdobie, kedy sme sa dostali na špicu krajín EÚ vo výške minimálnej mzdy vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine. Akékoľvek snahy v týchto rokoch upravovať výšku minimálnej mzdy o rast inflácie ju de facto fixujú v nebezpečných výškach.
A toto je bod, keď obhajcovia minimálnej mzdy začnú vyskakovať dva metre do výšky s tvrdeniami, že v skutočnosti vysoká minimálna mzda nepredstavuje žiadny problém. Veď v spomínaných časoch nám klesala miera nezamestnanosti. Nedokáže ich presvedčiť ani ekonomický výskum, ktorý ukazuje, že minimálna mzda najviac negatívne pôsobí na nízko-produktívnych ľudí, ktorí často žijú v chudobných regiónoch. A tých máme na Slovensku pomerne dosť.
Na začiatku júla sa však objavila nová štúdia od Inštitútu Finančnej Politiky (IFP), ktorá sa pokúsila odhadnúť dopad zvyšovania minimálnej mzdy na Slovensku na základe zmien v počte zamestnaných ľudí, ktorí zarábajú v blízkosti minimálnej mzdy pred a po jej zvýšení. Veľkou výhodou tejto štúdie je využitie rozsiahlych administratívnych údajov (nie prieskumov) a skutočnosť, že zachytáva aj obdobie vysokej nezamestnanosti, aj obdobie jej prudkého poklesu. Podľa tejto štúdie každé(!) zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % prinieslo v rokoch 2010 až 2018 takmer 14 tisíc prepustených zamestnancov, predovšetkým v ekonomicky zaostávajúcich okresoch. V tomto období vzrástla minimálna mzda o 56 %. Aj keď si následne počas roka čosi viac ako polovica prepustených ľudí našla prácu, tento efekt minimálnej mzdy sa dá bez preháňania v zaostávajúcich regiónoch označiť za sociálnu katastrofu najmä mladých a starších ročníkov. Akoby v chudobných okresoch každý rok skrachoval podnik s počtom zamestnancov Slovnaftu alebo automobilky a vznikla armáda dlhodobo (cca 7 000 dlhšie ako rok) nezamestnaných. A to všetko preto, lebo politici potrebovali na prvého mája vytiahnuť z klobúka mrkvu pre svojich voličov.
Štúdia IFP samozrejme nie je dokonalá, existujúce limitácie vo vstupných údajoch môžu výsledok posúvať mierne nadol ale aj nahor. No niektoré metodologické faktory naznačujú, že v skutočnosti mohol byť negatívny dopad minimálnej mzdy ešte vyšší.
Napríklad štúdia sa pozerá na zmeny zamestnanosti na konci a začiatku roka, čím zachytáva vplyv dodatočného zvýšenia minimálnej mzdy a tak nezachytáva dlhodobý negatívny vplyv jej samotnej existencie. Teda pozerá sa, koľko ľudí stratilo prácu, ale ignoruje, koľko ľudí si kvôli nej ani nenašlo prácu Taktiež štúdia nezachytáva očakávania podnikateľov. Tí sa o zvyšovaní minimálnej mzdy často dozvedia výrazne skôr (napríklad prvého mája), než ju musia začať platiť. A tak sa jej môžu prispôsobiť už počas roka, čo štúdia tiež nemôže zachytiť. Analytici IFP taktiež neskúmali vplyv ďalších piatich stupňov minimálnej mzdy, ktoré určujú vyššiu minimálnu mzdu napríklad pre predavačky Nehovoriac o tom, že v dátach vynechali dohodárov, čo sú zamestnanci, na ktorých sa vzťahuje minimálna mzda a môžeme očakávať pri nich výraznejšie negatívne dopady.
Najväčším nedostatkom tejto štúdie je však jej slabá reklama. IFP neposlalo novinám tlačovú správu, nespravili k nej infografiku, ani ju nezavesili na svoje sociálne siete. Možno nechceli zasiahnuť do vrcholiaceho i vyjednávania o výške novej minimálnej mzde, o to väčšia škoda, že ju nezverejnili pred mesiacom. Bohužiaľ je pravdepodobné, že túto štúdiu si neprečítal ani vedúci analytikov – sám minister financií. Ten sa totižto radostným statusom na Facebooku tešil z nárastu minimálnej mzdy, a teda zvýšením počtu nezamestnaných.
Napriek tomu treba analytikov IFP pochváliť, že ju vôbec dokončili a publikovali. A už sa teším na pokračovanie štúdie za roky 2020-2021, kedy prišlo k nárastu celoslovenskej nezamestnanosti a môžeme očakávať ešte negatívnejšie dopady minimálnej mzdy.
