Cena zamestnanca: dovolenka sa neráta?

By: iness

INESS spustil nový portál cenazamestnanca.sk. Je to kalkulačka nákladov na zamestnanca, ktorá oproti množstvu webových kalkulačiek „superhrubej“ mzdy robí dve veci odlišne.

Po prvé, okrem mzdových a daňovo-odvodových nákladov ráta (vďaka 15 vstupným parametrom od užívateľa) aj náklady na príplatky ku mzde, rekreačné poukazy, príspevok na stravu, či koncesionárske poplatky (áno, aj tie musí zamestnávateľ platiť podľa počtu zamestnancov!).

Po druhé, ráta náklad na reálne odpracovaný čas. To znamená, že odrátava čas dovolenky, štátnych sviatkov, či návštev lekára. Ukazuje, koľko stojí reálne odrobená hodina, či reálne odrobený 174-hodinový mesiac. Práve tento druhý bod už po pár hodinách narazil na istú skepsu. Trocha sme s tým počítali. Táto kalkulácia totiž vyžaduje opustiť nazeranie cez „legálny“ pohľad a nahliadnuť na problematiku „účtovne“.

Pri „legálnom“ pohľade totiž platí, že dovolenky, sviatky, či návštevy lekára sú všetkým známe (veď sú čierne na bielom v zákone) a sú už zapracované do miezd. Inými slovami, zamestnávateľ si už pri stanovovaní mzdy započíta náklady na dovolenku do nižšej zmluvnej mzdy. Aj dovolenka je tak v tomto ponímaní prácou, tak ako cesta na toaletu na pracovisku, alebo návšteva firemného kávovaru. Človek nie je stroj a zamestnávateľ musí rátať aj s nákladmi na udržanie zamestnanca „v prevádzke“. Načo je teda dobrá cenazamestnanca.sk?

Ukazuje, aká je veľkosť toho „zapracovania“ do miezd. Je to „cena plateného voľného času“. Inými slovami, aká by bola mzda zamestnanca, ak by sme existovali vo fiktívnom svete bez platených dovoleniek a sviatkov. Vlastne nie až tak fiktívnom – podobne vyzerá svet živnostníkov (tí však majú inú daňovo-odvodovú záťaž, preto sa nemôžu so zamestnancami priamo porovnať). Alebo si vďaka tejto kalkulačke môžeme lepšie predstaviť nákladovú hranicu, za ktorou sa oplatí zamestnanca nahradiť robotom.
Ukazuje, aké sú dopady niektorých zmien v zákonoch. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko – pred pár dňami poslanci schválili predĺženie zákonnej dovolenky na 5 týždňov aj pre ľudí pod 33 rokov, ktorí sa starajú o dieťa. Vyzerá to ako opatrenie bez nákladov. Ale nie je. Naša kalkulačka vám povie, že priemerný mladý zamestnanec v zmennej prevádzke s hrubou mzdou 750 eur vďaka tejto zmene skokovo zdražel o 2,1 %. Kým za hodinu reálnej práce bezdetnej mladej ženy zaplatí zamestnávateľ napríklad 10 eur, za matku s dieťaťom 10,2 eura. Tento „sociálny“ návrh tak na trhu práce ešte viac znevýhodnil mladých ľudí s deťmi.

Príklad výpočtu

Princíp kalkulačky je nasledovný. Najskôr zráta ročné finančné náklady: mzdy, príplatky, 13./14. mzdy, benefity, rekreačné poukazy, príspevok na stravovanie, koncesionárske poplatky (kde treba, testuje ich na veľkosť spoločnosti, či vek zamestnancov)… Následne sa vypočíta reálne odpracovaný čas, čo je ročný časový fond plus vami zadané odpracované nadčasy mínus dovolenky, sviatky, či návštevy lekára.

Prvé číslo (ročný finančný náklad) sa vydelí druhým číslom (reálne odpracované hodiny ročne). Získame tým náklad na reálne odpracovanú hodinu. Po vynásobení číslom 174 (mesačný pracovný fond) dostaneme náklad na reálne odpracovaný mesiac. Ak sú náklady na zamestnanca 20 000 eur ročne a odpracuje 2000 hodín, náklad na hodinu je 10 eur a na mesiac 1740 eur.

Ak vláda schváli 5 dní dovolenky naviac, zamestnanec reálne odpracuje menej, 1960 hodín za rok. Pri rovnakej(!) dohodnutej mzde preto náklad na hodinu stúpne na 10,2 eur a mesačný náklad na 1776 eur. Zavedenie dodatočnej dovolenky tak zdražilo služby zamestnanca o 2,07%. Ak zamestnávateľ zdroje na zvýšenie odmeny nemá, musí hľadať iné riešenie, jedným z nich je zníženie základnej mzdy.

Cieľom kalkulačky nie je argumentovať za prácu bez platenej dovolenky. Je to kalkulačka, teda neargumentuje, len kalkuluje. Keď sa zavedú rekreačné poukazy pre malých podnikateľov (v tomto momente sú v parlamente), rekreačné poukazy, mimoriadny štátny sviatok (ako minulý rok), nové sadzby príplatkov ku mzde, či zvýši sa príspevok zamestnávateľa na stravovanie – to všetko do kalkulačky zapracujeme a vďaka tomu si nielen zamestnanec ale aj volič bude môcť presne vyčísliť, ako zmenili tieto opatrenia cenu zamestnanca. Nech volič vie viac ako len to … nič.

Martin Vlachynský

blog Denník N, 22.10.2019