Zariadenia spomenuté v prvej vete majú jednu spoločnú črtu. Zamestnanci v nich pracujú v neštandardných časoch. Najsilnejšie dni sú víkendy, sviatky a v mnohých treba potiahnuť do polnoci, alebo aj dlhšie. Zároveň priemerné mzdy sa v nich pohybujú pomerne blízko mzdy minimálnej, ktorá je 580 eur. V prvom kvartáli roka 2020 to bolo 594 eur v odvetví „ubytovacie a stravovacie služby”. Pre účely tohto textu nie je podstatné, či a koľko dostávajú títo zamestnanci zároveň hotovosť na ruku. Minimálna mzda bola zákonom minulý rok naviazaná na priemernú mzdu spred dvoch rokov. Na minimálnu mzdu sú zase naviazané príplatky za prácu cez víkend, či sviatok. Hlavným problémom takéhoto nastavenia je, že hľadí do minulosti, kedy o COVID19 ešte nikto ani nechyroval. Minimálna mzda v krízovom roku 2021 preto rekordne poskočí podľa priemernej mzdy z roku 2019, kedy mzdy a zamestnanosť dosahovali výšin, a dosiahne výšku 656 eur.
Čo to znamená pre reštaurácie a hotely? Vezmime si modelového zamestnanca. Nepracuje nadčasy (veď je kríza), ale 6 dní do mesiaca pracuje až do polnoci, má teda 12 hodín nočnej smeny. Pridá k tomu aj dve 12-hodinové soboty a nedele mesačne a jeden 12-hodinový sviatok.
Nepracuje v Bratislave, ale v Levoči, takže v zmluve má minimálnu mzdu. Ešte v decembri by účtovné náklady práce takéhoto zamestnanca predstavovali 1035 eur mesačne. V januári 2021 to bude už 1170 eur. To je nárast o 135 eur, teda o 13%.
Ak má reštaurácia, či penzión 10 takýchto zamestnancov, mesačný nárast nákladov bude o 1350 eur. Pri 100% marži na 5 eurových haluškách bude musieť reštaurácia predať mesačne o 540 porcií halušiek viac, aby tieto náklady vykryla. Druhou možnosťou je zvýšenie cien jedla – môže si ho reštauratér dovoliť, alebo mu poklesne dopyt?
Dokážu to v januári, februári? Nebude zúriť zimné kolo epidémie? Veríme, že konkrétne čísla pomôžu do situácie nahliadnuť aj tým, ktorí zamestnávateľov považujú za vydriduchov a pre nevyhnutnosť zmrazenia minimálnej mzdy a odviazania príplatkov nájdu pochopenie.
