V skutočnosti má však Slovensko našliapnuté na to, stať sa krajinou s druhou najvyššou minimálnou mzdou na svete. Ak chceme porovnávať výšku minimálnej mzdy medzi krajinami, nemôžeme porovnávať jej absolútnu hodnotu. To, že má Slovensko minimálnu mzdu 580 eur a Nemecko 1557 eur vám nič nepovie o tom, či to politici s jej zvyšovaním náhodou neprehnali. Výšku minimálnej mzdy je preto potrebné vztiahnuť k celkovej mzdovej úrovni v danej krajine. Napríklad k priemernej mzde.
Pri takomto pohľade zistíte, že v roku 2019 tvorila minimálna mzda v Nemecku 36 % z priemernej mzdy a na Slovensku to bolo 48 %. Z toho vyplýva, že ani naplánované zvýšenie nemeckej minimálnej mzdy o 11,7 % neznamená, že sa k slovenskej úrovne minimálnej mzdy čo i len priblížia. Tento nárast je navyše rozdelený na 4 fázy, pričom posledná bude v polke roku 2022. V tom čase sa odhaduje, že priemerná mzda bude vyššia o 7 %. To znamená, že v roku 2022 bude v Nemecku minimálna mzda tvoriť okolo 39% z priemernej mzdy.
A tu sa dostávame k odhadom za Slovensko. Ak by sa nezmenil zákon a splnili túžby odborárov, tak by v roku 2021 dosiahla minimálna mzda 656 eur. To znamená, že minimálna mzda by tvorila 57 % z priemernej mzdy. Ak aj zoberieme ministrov kompromisný návrh 620 eur, podiel minimálnej mzdy dosiahne 54 %. Aj tento nárast vystrelí Slovensko na prvé miesto vo výške minimálnej mzdy v EÚ. A to s náskokom. Minulý rok prvá krajina bola Slovinsko a tam tvorila minimálna mzda 52 % priemernej mzdy. V skutočnosti by sme sa s 54 % dostali na špicu v celom svete. Pred nami by bola pravdepodobne len Kolumbia, kde v roku 2018 tento podiel dosiahol 58 %. Len pre lepšiu predstavu, kam sme s dopracovali, Medzinárodný menový fond odporúča minimálnu mzdu od 25 % do maximálne 50 % priemernej mzdy.
Toto prestáva byť sranda. Ešte v roku 2013 tvorila na Slovensku minimálna mzda 41 % priemernej mzdy. To bola plus mínus priemerná úroveň krajín EÚ. Potom sa politici a ich marketingové oddelenia utrhli z reťaze a z minimálnej mzdy si urobili každoročnú prvomájovú kampaň. A pritom Slovensko je posledná krajina, ktorá by mala pri minimálnej mzde tlačiť na pílu. Máme vysoké regionálne rozdiely, chudobné doliny, veľkú mieru dlhodobo nezamestnaných a veľa ľudí so základným vzdelaním. To sú všetko ingrediencie, ktorá znásobujú výbušnosť negatívnych vplyvov minimálnej mzdy. Výsledkom je, že v čase ekonomického rastu a prosperity sme mali stále okresy, kde nezamestnanosť neklesla pod smutných 15 %. Nehovoriac o tom, čo príde teraz, keď klope na dvere ekonomická kríza.
Riešenie? Okamžite zmraziť minimálnu mzdu. Kľudne aj na dva roky. A ako kompenzáciu zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku. Najlepšie zo sociálnych odvodov. To by pomohlo zvýšiť čisté príjmy ľudí aj bez zvyšovania minimálnej mzdy a zároveň by znížilo mzdové náklady práce. Presný opak toho, čo robili vlády posledné roky, kedy daňovo-odvodové zaťaženie ľudí s minimálnou mzdou vzrástlo o tretinu. Posledné dve volebné obdobia by sa mali zapísať do dejín slovenského trhu práce ako boj proti šanciam znevýhodnených ľudí na zapojenie sa do produktívneho života.
