Zamestnávatelia jednoducho nemajú vankúše plné peňazí, ktorými dokážu tlmiť marketingové potreby politikov.
Poviete si: prehnaný titulok „pravicového ekonóma“? Dlhé roky upozorňujem na to, že z minimálnej mzdy sa na Slovensku stal marketingový nástroj politikov. Z tohto dôvodu rástla v rokoch 2014 až 2020 šialeným tempom – dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda a štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce. Tomu, kto sa nestranne pozrel na ekonomickú literatúru, muselo byť jasné, že tento vývoj sa neskončí dobre pre chudobné okresy a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Napriek tomu karavána išla ďalej a sprísňovanie zákazu pracovať pre nízkoproduktívnych ľudí sa opakovalo rok čo rok. Dokonca aj počas pandémie.
Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií však na začiatku júla publikoval štúdiu, po ktorej si pred negatívnymi dôsledkami minimálnej mzdy už nikto na Slovensku nemôže zatvárať oči. Tento inštitút pritom nemožno podozrievať z náklonnosti k „pravicovej ekonómii“. Napriek tomu podľa ich štúdie každé zvýšenie minimálnej mzdy o päť percent v rokoch 2010 až 2018 znamenalo, že 14-tisíc zamestnancov prišlo o prácu. V tomto období vzrástla minimálna mzda celkovo o 56 percent. Ak si aj polovica z týchto desaťtisícov prepustených ľudí našla do roka prácu, je to stále sociálna katastrofa.
Termín sociálna katastrofa nepoužívam ľahkomyseľne. Aj IFP potvrdzuje nami donekonečna opakované tvrdenia, že väčšina prepúšťania sa uskutočnila v chudobných regiónoch a týkala sa predovšetkým ohrozených skupín – mladých ľudí po škole a starších ľudí pred dôchodkom. IFP dokonca identifikuje rovnaký problém ako my – nízku produktivitu malých a stredných zamestnávateľov v ekonomicky zaostávajúcich regiónoch. Sú to zamestnávatelia, ktorých je veľa, zamestnávajú veľa ľudí, ale zároveň tvoria len malú časť pridanej hodnoty. Títo zamestnávatelia jednoducho nemajú vankúše plné peňazí, ktorými dokážu tlmiť marketingové potreby politikov.
Samozrejme, ani štúdia IFP nie je dokonalá. Má niekoľko metodologických a dátových otáznikov, ktoré však majú tendenciu ešte podhodnocovať odhalený negatívny dosah. Napríklad štúdia brala do úvahy len vplyv zmeny minimálnej mzdy na zamestnanosť na konci a začiatku roka. Takýto postup nezachytáva dlhodobý negatívny vplyv existencie vysokej minimálnej mzdy, ale len hraničnú zmenu. A zároveň nezachytáva očakávania podnikateľov. Tí sa o zvyšovaní minimálnej mzdy často dozvedia výrazne skôr (napr. v prvomájovom sprievode), než ju musia začať platiť. To znamená, že môžu prijať racionalizačné opatrenia už počas roka a tieto štúdia nezachytí. Štúdia neberie do úvahy ani vyššie stupne minimálnej mzdy, v dátach chýbajú dohodári a autori skúmali časové obdobie výrazného ekonomického rastu, pričom skutočné negatívne dôsledky sa ukážu hlavne v čase ekonomického spomalenia a všeobecného prepúšťania.
Ale asi najväčším nedostatkom štúdie je, že ja ako analytik INESS musím robiť reklamu produktu IFP. Podozrievavému človeku by hneď napadlo pýtať sa, prečo IFP nerozposlal tlačovú správu o tejto štúdii, prípadne prečo si ju aspoň nezavesili na sociálne siete počas rokovania o tohtoročnom zvyšovaní minimálnej mzdy. Ja by som sa však chcel analytikom z IFP poďakovať, že túto štúdiu vôbec dokončili a publikovali. Ďakujem vám a teším sa na pokračovanie s dátami za roky 2019 až 2021.
