Únia chce mať slovo pri minimálnej mzde

By: iness

V Európskom parlamente bola schválená smernica, ktorá zavádza povinnosť pre členské krajiny zaviesť “adekvátnu minimálnu mzdu”. To podľa EÚ znamená, že minimálna mzda má dosahovať 50% priemernej mzdy, resp. 60 % mediánovej mzdy alebo má byť dostatočne vysoká na pokrytie nákladov na vybrané tovary a služby.

Únia chce mať slovo pri minimálnej mzde

Keď si skúsite vygoogliť slovné spojenie “princíp subsidiarity”, väčšina zdrojov, ktoré vám vyskočia odkazujú na stránky inštitúcií EÚ. Je to totižto jeden zo základných kameňov únie a priamo na webe Európskej komisie je vysvetlené, že opatrenia na úrovni EÚ by sa mali prijímať „len vtedy, ak sú účinnejšie ako opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.”

Inými slovami, ak má EÚ niečo riešiť, tak sú to skôr celoeurópske a globálne témy. Pri minimálnej mzde rieši to, koľko za svoju prácu dostane zamestnanec v Rimavskej Sobote. To by v optimálnom svete mal riešiť lokálny trh zamestnávateľov a zamestnancov. V nedokonalom svete možno regionálne vlády. Pričom u nás to nanešťastie riešia politici v Bratislave. Určite by to však nemali riešiť politici v Bruseli.

Tí si totižto pravdepodobne neprečítali štúdiu IFP, podľa ktorej prináša minimálna mzda na Slovensku výrazné negatíva v ekonomicky zaostávajúcich okresoch. Neprečítali si ju totižto ani politici vlády, pod ktorou vznikla. Pri nastavovaní kritérií „adekvátnej“ minimálnej mzdy v EÚ skôr zvolili marketingovo-populistickú metódu: “pozriem a vidím“. Jednoducho 40 % priemernej mzdy sa im zdalo málo ambiciózne. Na druhu stranu 60% je už celkom príliš. A keďže potrebovali odporúčanie zaokrúhliť na desiatky, tak zvolili hranicu 50% priemernej mzdy.

Čo by prísne dodržiavanie týchto požiadaviek na „adekvátnu“ minimálnu mzdu znamenalo pre Slovensko? Keďže máme metodologické problémy s výpočtom mediánovej mzdy, môžeme sa odraziť len od požiadavky na adekvátnu minimálnu mzdu vo výške 50% priemernej mzdy (niežeby sme tu problémy nemali, ale menšie). Tento rok túto požiadavku s odretými ušami spĺňame. Budúci rok však vzrastie minimálna mzda “len” na 700 eur, pričom odhadovaná priemerná mzda, aj vďaka inflačným tlakom, má poskočiť na 1432 eur.  Dosiahneme tak len 49%.

Samozrejme, vďaka tomu, že smernica má viaceré možnosti a podmienky ako ju naplniť, tak pravdepodobne nebudeme musieť zvyšovať minimálnu mzdu kvôli EÚ. Veď ani krajiny, ktoré dnes nemajú oficiálnu minimálnu mzdu, ju nebudú musieť zavádzať. Prijatie tejto smernice však otvára dvere jej sprísňovaniu v budúcnosti. Pritom už len tá predstava, že skupinka ľudí v jednom meste Európy dokáže vypočítať “adekvátnu“ minimálnu mzdu pre 450 miliónov obyvateľov EÚ je naivná a nebezpečná.

Na konci dňa však nezáleží odkiaľ prichádza tlak na zvyšovanie minimálnej mzdy – či od ľavicových populistov, technokratov z ministerstva práce, alebo od poslancov Európskeho parlamentu. Pre trh práce v Rimavskej Sobote bude dôležité, aké vysoké sú minimálne mzdové náklady na zamestnanie človeka. A tie počas dlhých rokov rástli výrazným tempom, čo prispelo k tomu, že ani v čase rekordného rastu ekonomiky a pracovných miest na celom Slovensku, v Rimavskej Sobote neklesla miera nezamestnanosti pod 15 %.

Hospodárske noviny, 5.10.2022