Na podnikovej úrovni to vytvára umelý konflikt medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Tí prví majú pocit, že čistá mzda nepredstavuje dostatočnú odmenu za ich prácu a tí druhí majú pocit, že platia vysoké mzdové náklady. Zoberme si situáciu, že zamestnanec s priemernou mzdou požaduje zvýšenie platu o 100 eur. Ak aj zamestnávateľ súhlasí, tak taký zamestnanec dostane na výplatnej páske len 70 eur navyše. Ale zároveň zaňho zamestnávateľ musí zaplatiť o 135 eur navyše.
Problémy však vznikajú aj na spoločenskej úrovni. Politici môžu cez skryté odvody platené zamestnávateľmi udržovať na Slovensku relatívne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. To je na Slovensku 42 percent, pričom priemer OECD je na úrovni 36 percent.
Slovenská polohrubá hrubá mzda prispieva aj k ilúzii relatívne nižšej minimálnej mzdy oproti ostatným krajinám. Je skresľujúce porovnávať minimálnu mzdu na Slovensku a Slovinsku, keď u nás je skryté odvodové zaťaženie 35,2 percenta, pričom v Slovinsku je to len 16,7 percenta.
Peknou ukážkou tohto efektu je porovnanie minimálnej mzdy s Českom. Cez prizmu polohrubej mzdy sa zdá, že máme o 23 eur vyššiu minimálnu mzdu ako Česi. Ale v skutočnosti slovenskí zamestnávatelia musia platiť až o 37 eur vyššie mzdové náklady ako českí. A čo je najsmutnejšie, slovenskí zamestnanci dostanú len o 13 eur viac ako českí. Rozdiel sa stráca práve v nastavení polohrubej mzdy a v celkovo daňovo-odvodovom zaťažení práce.
Riešením je zrušenie polohrubej mzdy a zavedenie skutočnej hrubej mzdy, ktorá bude obsahovať všetky odvody a dane platené z práce. Že nejde o výmysel nám ukázala Litva, kde presunuli skoro všetky odvody platené zamestnávateľom do hrubej mzdy. Výsledkom nebol len prehľadnejší systém, ale aj tlak zníženie celkového zaťaženia práce daňami a odvodmi. To nakoniec kleslo z pôvodných 41,2 na 37,8 percenta.
Takéto niečo by sme mali určite dokázať aj na Slovensku.
Komentár bol uverejnený v Denníku N
